reklama

Detské hry, alebo prečo už nepotrebujeme večerníček...

Je päť hodín popoludní. Parkoviská sa začínajú plniť automobilmi a množstvo ľudí kráča chodníkmi domov. Do západu slnka je ešte ďaleko. „Najbližšie chvíle budú pre mňa osudové“, povedal si 6 ročný Jožko a vložil ďalší náboj do svojej brokovnice...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

„Stratégia je jednoduchá, niet čo riešiť. Som sám proti dvom nepriateľom. Maťko aj Jurko sú vybavený lepšie ako ja. Tento fakt musím brať v úvahu pri každom svojom kroku. Maťko sa tu niekde skrýva s poloautomatom. Pri veku 5 rokov je vyšší ako ja, čo mu môže pomôcť pri strieľaní spoza prekážok. Jurko ho určite kryje so svojou modernou jednohlavňovou brokovnicou. Je veľmi rýchly a vie sa kvalitne schovať. Musím byť veľmi opatrný aby sa neobjavil práve keď to budem najmenej očakávať. Na taktické skrývanie sa poza civilné automobily nemám čas. Okrem toho sú ďaleko. Určite by ma dostali pri snahe sa tam dostať. Musím sa teda držať pri múroch a počúvať, či sa neblížia. Keby tu tak neboli aspoň tí hlúpi ľudia. Rozprávajú, kričia a smejú sa. Robia hluk. Keď to prežijem, tak si budem musieť poriadne odpočinúť. Extrémne my to vysiľuje zmysly. Sústrediť sa na všetok ten hluk, dávať pozor či po mne neskočia spoza rohu alebo od chrbta. Mám strach, ale nevzdám sa. Vysedávanie mi však určite na odvahe nepridá. Najlepšia obrana je útok..“Maťko a Jurko hrdo postávajú na opačnej strane budovy. Ich odvaha vyplýva z istoty, že je Jožko sám. Veľmi neuvažujú o postupe. „Proste sa skryjeme a počkáme, veď on príde sám“. Krík na rohu je veľmi pohodlným riešením. Maťko z poza neho môže veľmi ľahko pozorovať oba strany budovy. Jurko sa prikrčí k rohu budovy a bude číhať. „Dávaj pozor aj na môj chrbát, kľudne môže prísť od chrbta spoza spodného rohu“, hovorí Jurko. V okolí sa zatiaľ hemží množstvo civilistov, ktorí viac menej otravujú hrdinom v ohrození život. Stále je však perfektná viditeľnosť, čo všetko výrazne zjednodušuje. Jožko sa odhodlal. Pomaly kráča k rohu opierajúc sa o chladný panel. Hlúpi robotníci tu pred pár dňami vykopali zákop a neskôr ho zahrabali. Teraz sa mu veľké hrudy hliny motajú popod ľahké cvičky. Akoby nestačilo, že je tu toľko iného rušenia. Jožko sa však nedá. Každú chvíľu sa obracia aby sa istil. Je si vedomí, že ak by naň zaútočili z oboch koncov tak jedinou nádejou je pokus utiecť pomedzi autá. To sa nesmie stať. Dúfa, že nie sú tak prefíkaní aby zvolili takýto postup. Už len zopár krokov ho delí od okraja. Posledný a ....„Jožkó... Jožkó..., ahój. Čo tam robíš?“, kričí jeden z civilistov. Jožko je však drsný vojak a nedá sa len tak ľahko vyrušiť. Ignoruje všetko a každého. Ešte raz sa nadýchne a vykročí. V zlomku sekundy vidí ešte neskrytého Maťka za kríkom. Zaháji paľbu hoc si je vedomí, že úplne zbytočne. Na tú diaľku sa to neráta. Videl ich oboch. Teraz už niet, čo riešiť. Musí rýchlo nabiť a ísť po nich skôr než obehnú budovu a zaútočia od chrbta. Maťko aj Jurko sú trocha zaskočení. Mysleli si, že takto skrytí ho ľahko zvládnu. Teraz sú obaja zaskočení a zalezení. Tento okamih dočasnej straty istoty je pre Jožka skvelá príležitosť. Znova vybehne poza roh a rýchlym krokom sa blíži k novopostavenej elektrickej rozvodni, ktorá mu poslúži ako dočasné krytie. Už je skoro tam, už len dva metre. V tom sa však obaja oponenti spamätajú a Jurko ako prvý vybehne spoza rohu. Bleskurýchle začne strieľať a za ním aj Maťko. Zásah, zásah a ďalší zásah. Jožko nemal šancu ani len opätovať paľbu... Slnko stále nezapadlo a civilistov je na uliciach už menej. Miesto smrti v krvavej kaluži sa Jožko otočí k múru, zavrie oči a začne nahlas rátať do desať. Maťko s Jurkom so smiechom utekajú do ďalšej skrýše. Smejú sa mu, smejú sa jeho opätovnej prehre. Jožko v ten večer prehrá ešte štyri krát. Dva krát však so sebou zoberie aj Maťka, čo ho celkom teší. Keď si už vojaci nevidia pomaly na koniec hlavne, objaví sa v okne hlava civilistu. Hlava zvrieskne na celé okolie: „Jožkó..., Jožkó... domov!“. Obliehaná budova sa zrazu premení na klasickú bytovku, civilisti na susedov a celé bojisko na to známe stereotypné okolie sídliska. Niet čas hodnotiť svoje počínanie. Bolo to však slabé. Jožko si je toho vedomí a zvažuje ako to nabudúce obom natrie. „Budem cvičiť, začnem okamžite!“. Po dvoch rožkoch so salámou a pohári kakaa, usadajú všetci traja bojovníci za svoje elektronické bojové polia. Klikajú myškou ako o preteky aby boli čím skôr v akcii. Znova sa stretávajú. Iné zbrane, iné pravidlá... rovnaký cieľ.

Dominik Juhász

Dominik Juhász

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ex-študent, človek...prežívajúci, hľadajúci, túžiaci... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu